Bolo to dávno, ale zase nie až tak, aby mi to zmizlo z pamäte. Stúpal som z poslednej autobusovej zastávky z malej dedinky na úpätí Čergova do kopcov, z ktorých sa parila hmla. Bolo tesne po daždi, chladno, a tento vyčistený vzduch moje zašpinené pľúca čerstvého nefajčiara, potrebovali ako soľ. Na pleciach mladšia dcéra, v ruke staršia dcéra a na chrbte batoh s vecami na niekoľko dní pre toto moje mužstvo, či vlastne ženstvo. Dievčatá výnimočne nefňukali a tak sme sa, bez toho aby som si to všimol, prepracovali celkom rýchlo tesne pod hrebeň, na lúčku, kde sa ešte váľali posledné periny hmly. A vtedy to začalo. Bum. Prvá strela sa zaryla tesne pri staršej dcére. Bum. Druhá preletela mladšej pri hlave.
↧